Kedy a ako možno zaistiť mobilný telefón?

02.03.2026 | Autor: Vladimír Menich
5

Mobilné telefóny predstavujú najintímnejší nosič informácií súčasnosti – obsahujú komunikáciu, fotografie, lokalizačné údaje, prístupy k bankovým účtom či zdravotné informácie. Prístup orgánov činných v trestnom konaní (ďalej „OČTK“) k týmto údajom preto predstavuje zásadný zásah do práva na súkromie, ktorý musí byť starostlivo regulovaný a odôvodnený.

Kedy a ako možno zaistiť mobilný telefón?

Najnovšie rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej „ESĽP“), Súdneho dvora Európskej únie (ďalej „SDEÚ“) a slovenských súdov významne posunuli výklad tejto oblasti.

Zaistiť mobilný telefón možno len vtedy keď predstavuje vec dôležitú pre trestné konanie.

Štandardy pi zaisťovaní mobilných telefónov boli vymedzené rozhodovacou praxou ESĽP, pričom ESĽP pravidelne zdôrazňuje, že:

  • prístup k údajom predstavuje zásadný zásah do súkromia, porovnateľný až s domovou prehliadkou,
  • zásah musí byť založený na zákone,
  • zásah musí byť proporcionálny a
  • realizovaný s primeranými procesnými zárukami.

Za bezproblémové ESĽP považuje situácie, keď je mobil zaistený pri domovej alebo inej prehliadke nariaďovanej súdom, alebo keď osoba dobrovoľne vydá zariadenie aj prístupové kódy. V takomto prípade nie je potrebné žiadať o ďalší osobitný príkaz a súhlas k zaisteniu mobilného telefónu zo strany súdu a prokuratúry. Inými slovami povedané pri mobile zaistenom v rámci domovej prehliadky nariadenej súdom, je súhlas so vstupom do zariadenia je implicitne obsiahnutý v príkaze.

Problém nastáva v prípadoch, keď je mobil zaistený mimo domovej alebo inej prehliadky bez súdneho príkazu. V takomto pípate sa vyžaduje príkaz „nezávislého orgánu“, ktorým môže byť súd alebo prokurátor. Tento postup ESĽP zdôraznil aj v jednom z najnovších rozhodnutí (Mukhtarli proti Azerbajdžanu a Gruzánsku zo dňa 05.09.2024), kde sa v bode 219 uvádza: „Súd považuje za potrebné zopakovať, že prehliadka obsahu mobilného telefónu - ktorá predstavuje opatrenie vážne zasahujúce do súkromného života a korešpondencie osoby - nemôže byť v súlade s článkom 8 Dohovoru, ak je ponechaná na neobmedzenú voľnú úvahu vyšetrovateľa; článok 8 vyžaduje vydanie príkazu nezávislým orgánom, ak ide o zásah do súkromia osoby (pozri Dumitru Popescu proti Rumunsko (č. 2), č. 71525/01, § 71, 26. apríla 2007, a Trabajo Rueda, už citovaný, § 35).“.

Ďalej sa v bode 221 uvádza, že „Dôležitou skutočnosťou je, že podľa predmetného rozsudku môže byť absencia predchádzajúceho súdneho príkazu môže byť vyvážená dostupnosťou súdneho preskúmania ex post factum zákonnosti aj nevyhnutnosti predmetného opatrenia. Najmä preskúmanie opatrenia porušujúceho článok 8 vnútroštátnymi súdmi poskytuje dotknutej osobe primeraný prostriedok nápravy za predpokladu, že sudca účinne preskúma zákonnosť a opodstatnenosť napadnutého opatrenia a prípadne vylúči z trestného konania zhromaždené dôkazy (pozri rozsudok Brazzi, už citovaný, § 44 - 45).“.

Teda absencia predchádzajúceho súdneho príkazu môže byť vyvážená dodatočným súdnym preskúmaním (ex post factum).  

Kľúčovými princípmi pri zaistený mobilného telefónu preto budú:

  1. súhlas súdu alebo nezávislého orgánu;
  2. proporcionalita zásahu;
  3. rozlíšenie medzi zaistením zariadenia a prístupom k dátam.

Naproti tomu SDEÚ prvýkrát oddelil zaistenie (Rozhodnutie SDEÚ C‑548/21 z 4. 10. 2024) mobilného telefónu ako hmotnej veci od prístupu k dátam, ktoré sú v ňom uložené. Skutočnosť, že je telefón zaistený (napr. pri domovej prehliadke), neoprávňuje vyšetrovateľa automaticky odblokovať zariadenie a extrahovať z neho dáta a analyzovať ich obsah. SDEÚ teda formálne rozlíšil medzi:

  1. zaistením mobilného telefónu ako veci,
  2. prístupom k dátam (obsahu) v mobilnom telefóne.

Prístup k dátam je v zmysle výkladu SDEÚ kvalifikovaný ako:

  1. zásah porovnateľný s domovou prehliadkou;
  2. zásah vyžadujúci predchádzajúci súdny alebo súhlas iného nezávislého orgánu,
  3. zásah, ktorý musí byť riadne zdôvodnený a musí rešpektovať princíp proporcionality, teda možno zaistiť len dáta relevantné s trestným konaním.

Je potrebné dodať, že Rozhodnutie SDEÚ C‑548/21 z 4. 10. 2024 je relatívne novým rozhodnutím a ako bude postupné aplikované a vykladané aj v rámci rozhodovacej praxe slovenských súdov ostáva nateraz otázne.

_________________________________________________________________________________

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Tdo 7/2017 (R 47/2017) z 26. novembra 2014: Údaje uložené v mobilnom telefónie nie sú počítačovými údajmi v zmysle § 90 TP aj napriek niektorým spoločným technickým parametrom.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 To 9/2014 (R 29/2018) z 26. novembra 2014: Pri znaleckom skúmaní zaistených mobilných telefónov nie je potrebný samostatný príkaz na uchovanie a vydanie počítačových údajov podľa § 90 TP. V zmysle príkazu podľa § 90 TP ide o údaje uložené prostredníctvom počítačového systému (nie mobilného telefónu), ktoré uchová, umožní ich vyhotovenie alebo skopírovanie, znemožní k nim prístup, odstráni ich z počítačového systému alebo ich na účely trestného konania vydá osoba, v držbe alebo pod ktorej sú kontrolou, u ktorej nie je potrebné žiadať o vydanie alebo odňať samotný počítač. Odňatie počítačových údajov podľa § 91 TP je možné len ako súčasť odňatia veci, čomu však predchádza výzva na vydanie veci podľa § 89a ods. 1 TP a nie príkaz podľa § 90 ods. 1 písm. e) TP. Vydanie a odňatie veci je tradičný trestnoprocesný inštitút, ktorý po vydaní či odňatí mobilného telefónu netreba dopĺňať príkazom na vydanie počítačových údajov podľa § 90 TP, pretože po vydaní veci je už zákonne súladným spôsobom zabezpečený aj príslušný údaj (po zistení znaleckým dokazovaním).

Podľa § 91 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „TP“) platí:  „Ak je na účely dokazovania nevyhnutné uchovanie uložených počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov, ktoré boli uložené prostredníctvom počítačového systému, môže predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami, osobe, v ktorej držbe alebo pod ktorej kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých služieb, aby

  1. také údaje uchovali a udržiavali v celistvosti,
  2. umožnili vyhotovenie a ponechanie si kópie takých údajov
  3. znemožnili prístup k takým údajom
  4. také údaje odstránili z počítačového systému,
  5. také údaje vydali na účely dokazovania.“

 


Vladimír Menich

Vladimír Menich

JUDr. Vladimír Menich je advokát so zameraním na obchodné a zmluvné právo, sporovú agendu a trestné právo. Klientom poskytuje právne poradenstvo pri nastavovaní obchodných vzťahov, príprave a vyjednávaní zmluvnej dokumentácie, ako aj pri riešení sporov a zastupovaní v konaniach pred súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní. V právnej praxi pôsobí od čias vysokoškolského štúdia, počas ktorého nadobudol prvé odborné skúsenosti v advokácii. Po jeho ukončení pokračoval v získavaní praxe vo viacerých renomovaných advokátskych kanceláriách. Advokátom sa stal v roku 2020 a odvtedy pôsobí samostatne. Vo svojej práci kladie dôraz na praktické, individuálne a efektívne riešenia prispôsobené konkrétnym okolnostiam a potrebám klienta. Právne služby poskytuje v slovenskom a anglickom jazyku, čiastočne aj v nemeckom a ruskom jazyku.