Rokovanie má svoju cenu: kedy majú strany voči sebe zodpovednosť ešte pred podpisom zmluvy a čo robiť, keď sa po podpise zmenia podmienky

20.11.2026 | Autor: Andrea Domény
8

Pri zmluvách sme zvyknutí, že povinnosti vznikajú až ich podpisom. Už dnes to celkom tak nie je, pretože aj súčasné právo pozná tzv. predzmluvnú zodpovednosť. Vychádza však najmä zo všeobecných zásad a z čiastkových ustanovení, napríklad o mlčanlivosti pri rokovaní o zmluve. Nový Občiansky zákonník (zákon č. 260/2026 Z. z.), ktorý nadobudne účinnosť 1.7.2027, prináša jej výslovné zakotvenie a precizovanú úpravu. Zodpovednosť môže vzniknúť už počas rokovaní a naopak, ani podpísaná zmluva s pevnou cenou nemusí byť pri zásadnej zmene okolností nemenná.

Rokovanie má svoju cenu: kedy majú strany voči sebe zodpovednosť ešte pred podpisom zmluvy a čo robiť, keď sa po podpise zmenia podmienky

Ako príklad si zoberme strojársku firmu, ktorá päť mesiacov rokuje s dodávateľom o novej výrobnej linke. Dodávateľ na jej žiadosť pripraví technické riešenie aj výkresy a kvôli tejto zákazke odmietne inú. Strany vzájomne komunikujú a rokovania sa približujú k uzatvoreniu zmluvy. Týždeň pred plánovaným podpisom firma rokovanie bez vysvetlenia ukončí a s výkresmi od potenciálneho dodávateľa osloví lacnejšiu konkurenciu. S iným partnerom zas podpíše trojročnú zmluvu o dodávkach za pevnú cenu. Po roku však ceny vstupov vyskočia tak, že plnenie je pre dodávateľa hlboko stratové.

Má prvý dodávateľ nárok na náhradu, hoci zmluva nikdy nevznikla? A môže druhý dodávateľ žiadať úpravu dohodnutej ceny? Na obe situácie sa pozrieme ďalej podľa pravidiel nového Občianskeho zákonníka, najprv pri rokovaní pred podpisom a potom pri zmene okolností po ňom.

Predzmluvná zodpovednosť: zodpovednosť ešte pred podpisom

Sloboda rokovať samozrejme zostáva a je výslovne zakotvená aj v novom Občianskom zákonníku (ďalej aj „nový OZ“). Každý môže slobodne rokovať o zmluve a nezodpovedá za to, že sa dohoda nedosiahne (§ 569 nového OZ). Rokovať paralelne s viacerými partnermi a vybrať si najvýhodnejšiu ponuku je podľa dôvodovej správy aj naďalej bežnou a legitímnou praxou. Nezodpovedá ani ten, kto rokoval dobromyseľne a k dohode jednoducho nedošlo. Nový OZ však výslovne pomenúva, kde sloboda rokovať končí, a zavádza konkrétne mechanizmy:

  • Informačná povinnosť – úplne nový inštitút. Strany sa musia pravdivo a úplne informovať o okolnostiach, ktoré môžu ovplyvniť platnosť zmluvy alebo zrejmý záujem druhej strany na jej uzavretí (§ 570 nového OZ). Toto ustanovenie v súčasnom práve nemá ekvivalent. Rozsah povinnosti závisí od okolností konkrétneho prípadu. Väčšiu informačnú povinnosť bude mať odborník alebo podnikateľ, naopak nikto nemusí získavať informácie za neprimerané náklady. Dôvodová správa uvádza príklad kúpy pozemku. Kupujúci predávajúcemu povie, že na pozemku má záujem postaviť budovu. Predávajúci však vie, že to nebude možné, napríklad pretože z nedávneho geologického či archeologického prieskumu vyplýva, že takáto stavba na pozemku nie je možná. Ak to zamlčí, poruší informačnú povinnosť, pretože ide o okolnosť, ktorá sa priamo týka zrejmého záujmu kupujúceho na uzavretí zmluvy. Kupujúci sa potom môže domáhať náhrady škody, za ktorú predávajúci zodpovedá ako pri nesplnení zmluvy (§ 570 ods. 3 nového OZ). Podľa dôvodovej správy môže mať porušenie aj ďalšie následky, typicky právo zrušiť zmluvu pre omyl alebo zodpovednosť za vady. Na druhej strane, ak si kupujúci z hrubej nedbanlivosti neoveril ľahko dostupnú informáciu, napríklad územný plán obce, predávajúci ho na ňu upozorňovať nemusí.
  • Nepoctivé rokovanie – nová výslovná úprava. Tu zodpovedá ten, kto vstúpi do rokovania alebo v ňom pokračuje v rozpore s princípom poctivosti, napríklad bez skutočného úmyslu zmluvu uzavrieť. Rovnako zodpovedá ten, kto rokovanie ukončí bez spravodlivého dôvodu v štádiu, keď sa uzavretie zmluvy javilo ako vysoko pravdepodobné (§ 571 nového OZ). Súčasný Občiansky ani Obchodný zákonník takéto pravidlo dnes výslovne neobsahujú.
  • Mlčanlivosť – rozšírenie doterajšej úpravy. Pravidlo nadväzuje na súčasný § 271 ObZ, ktorý dnes chráni len informácie výslovne označené ako dôverné. Po novom sa chránia aj informácie, o ktorých druhá strana vzhľadom na ich povahu alebo okolnosti rokovania vedela alebo musela vedieť, že sú dôverné, napríklad know-how (§ 572 nového OZ), a teda samotná zákonná ochrana sa rozširuje.

Tieto pravidlá budú platiť rovnako pre všetkých. Návrh sprievodného zákona k novému OZ, ktorý je zatiaľ v legislatívnom procese, totiž z Obchodného zákonníka vypúšťa celú časť o obchodných záväzkových vzťahoch.

Za porušenie týchto povinností sa zodpovedá ako pri nesplnení zmluvy, teda podľa prísnejších pravidiel zmluvnej zodpovednosti. Dôvodová správa to odôvodňuje tým, že už počas rokovaní vzniká medzi stranami užší vzťah dôvery.

V našom príklade strojárskej firmy by sa dodávateľ mohol domáhať náhrady zbytočne vynaložených nákladov na prípravu riešenia, prípadne straty z odmietnutej zákazky. Spravidla však nie ušlého zisku zo zmluvy, ktorá nebola uzavretá. Nárok pokrýva to, čo strana rokovaním stratila, nie to, čo by zmluvou získala.

Keď sa po podpise zmení svet: podstatná zmena okolností

Pevná cena zostáva pravidlom. Ak sa po podpise zmenia okolnosti a plnenie sa v ich dôsledku stane drahšie, zložitejšie alebo oneskorené, povinnosť plniť tým nie je nijako dotknutá (§ 580 ods. 1 nového OZ). Platí to však len vtedy, ak nejde o zmarenie základného účelu zmluvy. Ak sa v dôsledku podstatnej zmeny okolností zmarí základný účel zmluvy, ktorý je v nej výslovne vyjadrený alebo je stranám zrejmý, môže dotknutá strana od zmluvy odstúpiť, musí však druhej strane nahradiť škodu, ktorá jej tým vznikla (§ 503 nového OZ). Zmena majetkových pomerov strany ani zmena hospodárskej či trhovej situácie sa pritom za takú zmenu nepovažuje, preto samotný rast cien vstupov z nášho príkladu na odstúpenie nestačí.

Nový Občiansky zákonník však zavádza inštitút podstatnej zmeny okolností, tzv. hardship (§ 580 nového OZ). Ide o úplne nový inštitút, ktorý podľa dôvodovej správy v súčasnom práve nemá ekvivalent.

Hardship sa týka zmlúv s odloženým, opakovaným alebo trvajúcim plnením. Podmienkou je hrubý nepomer v právach a povinnostiach, teda jednej strane sa neprimerane zvýšia náklady plnenia alebo sa neprimerane zníži jeho hodnota. Zmenu ani jej dopad nemohla strana pri podpise predvídať ani ovplyvniť a strany sa o nej dozvedeli až po uzavretí zmluvy. Podľa dôvodovej správy môže ísť aj o okolnosti, ktoré existovali už pri podpise, no ani jedna strana o nich nevedela.

Následkom však nie je automatická zmena zmluvy, ale právo domáhať sa obnovenia rokovania. Ak sa strany v primeranej lehote nedohodnú, súd môže na návrh strany zmluvu zmeniť tak, aby obnovil rovnováhu, alebo ju zrušiť. Návrhmi strán pritom nie je viazaný. Počas celého tohto procesu však treba pôvodnú zmluvu ďalej plniť podľa pôvodných podmienok.

Pravidlá sú pomerne prísne. Zmeny okolností sa nemôže dovolávať ten, kto na seba toto riziko prevzal, kto druhú stranu bez zbytočného odkladu neinformoval alebo kto o nové rokovanie nepožiadal v primeranej lehote. Vylúčené sú aj finančné nástroje a veľkoobchodné energetické produkty, pri ktorých je podľa dôvodovej správy riziko cenových výkyvov priamo podstatou zmluvy. Na súd sa v tomto prípade treba obrátiť do jedného roka. Dodávateľ z nášho príkladu teda nemôže čakať, či sa ceny „upokoja“, a mal by čo najskôr iniciovať rokovanie a v prípade, že nebude úspešné, obrátiť sa na súd. Výhodou určite bude, ak strany budú pri tvorbe zmluvy s touto situáciou počítať a nastavia si presnejší proces, resp. mechanizmy riešenia týchto situácií.

Na čo si bude treba po novom dávať väčší pozor

  • Rokovania dokumentujte. E-maily a zápisy zo stretnutí si evidujte a veďte v písomne zachytenej podobe a buďte obozretní v predzmluvnej komunikácii. Komunikujte potenciálnemu zmluvnému partnerovi svoj zámer spojený s uzatváraným vzťahom. V prípadnom spore bude rozhodovať, čo ste si s druhou stranou sľúbili, potvrdili a kedy, ale aj to, aký zámer alebo výklad priznávate svojmu návrhu zmluvy alebo jej jednotlivým ustanoveniam pri pripomienkovaní a rokovaniach.
  • NDA, LOI či exkluzivitu nastavte vedome. Nový Občiansky zákonník dáva základnú ochranu, pričom kvalitne pripravená zmluva ju sprecizuje a obmedzí priestor na rozpory. Porušenie dohody o mlčanlivosti sa navyše po novom výslovne považuje za neoprávnené využitie obchodného tajomstva (§ 742 nového OZ). Majiteľ tajomstva má potom rovnaké prostriedky ochrany ako pri nekalej súťaži a sprievodný zákon k novému Občianskemu zákonníku má posilniť aj rýchlu súdnu ochranu formou neodkladných opatrení.
  • Riziko zmeny okolností riešte už v zmluve cenovými doložkami, indexáciou alebo vedomým rozhodnutím, kto riziko nesie.
  • Trestnoprávne a daňové súvislosti. Zneužitie know-how získaného pri rokovaní môže byť aj trestným činom porušenia obchodného tajomstva. Zmena ceny cez hardship alebo prijatá náhrada škody majú zas daňové dopady, napr. pri DPH, ktoré je potrebné vyhodnocovať vopred.

Podpis zmluvy už výslovne nebude jediným okamihom, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach strán právneho vzťahu. Odporúčame už teraz preškoliť ľudí, ktorí za firmu rokujú, a pri vzoroch dlhodobých zmlúv sa zamerať na nastavenie rizík. Každý zmluvný vzťah je však potrebné posudzovať s ohľadom na konkrétny obchodný model spolupráce.


Registrácia na bezplatný online webinár

Nový Občiansky zákonník: zásadná revolúcia v zmluvnom práve

24. 11. 2026 o 13:00

Viac informácií o dopadoch nového Občianskeho zákonníka na zmluvné vzťahy sa dozviete na našom bezplatnom webinári „Nový Občiansky zákonník: zásadná revolúcia v zmluvnom práve“ 24. 11. 2026 o 13:00.

Registrovať sa na webinár →

 


Andrea Domény

Andrea Domény

pôsobí v advokátskej kancelárii od začiatku svojej právnej praxe v roku 2014. Vďaka svojej odbornosti a dlhoročnému pôsobeniu patrí medzi stabilné piliere tímu Hronček & Partners, s. r. o. Dlhé roky pôsobila v kancelárii ako vedúca právnička, kde odovzdávala svoje know-how novým koncipientom a súčasne sa aktívne podieľala na organizácií a realizácií projektov kancelárie vrátane vytvárania jednotlivých oddelení pre špecializáciu v právnej agende. Svoje skúsenosti a prax následne zúročila úspešným zložením advokátskej skúšky a od roku 2024 pôsobí ako advokátka. Počas rokov nadobudla bohaté skúsenosti z rôznych oblastí práva – od občianskeho a obchodného práva, cez sporovú agendu rôznych druhov sporov až po správne súdnictvo. Venovala sa tiež finančnému a pracovnému právu a ochrane osobných údajov. Postupne svoju odbornú špecializáciu nasmerovala najmä na oblasť finančného a daňového práva, kde dodnes zastupuje klientov v správnych konaniach a správnom súdnictve, taktiež na poradenstvo v oblasti ochrany osobných údajov a kybernetickej bezpečnosti.  Z jej referencií možno ako príklad uviesť úspešné zastrešenie viacerých licenčných konaní klientov podľa osobitných regulácií napr. v oblasti finančného práva, realizácia projektov v oblasti nastavenia daňovo-právnych procesov u slovenských i medzinárodne pôsobiacich klientov z oblasti výroby či distribúcie liekov a zdravotníckych pomôcok so zameraním na problematiku tzv. farmaceutickej zrážkovej dane, ale aj zastupovanie a právne poradenstvo v desiatkach úspešne ukončených správnych súdnych konaniach proti nezákonným rozhodnutiam správnych orgánov. Popri praxi v advokácii sa venuje taktiež prednáškovej činnosti, napr. na témy obchodného práva, problematike zodpovednosti za škody, pracovného práva a ochrany osobných údajov. Právne služby a právne poradenstvo poskytuje v slovenskom a anglickom jazyku.