Novela zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti – zmení sa postavenie a ochrana tzv. whistleblowerov?

10.08.2023 | Autor: Hronček & Partners, s. r. o.
11 min

Dňa 01.06.2023 vyšiel v Zbierke zákonov SR zákon č. 189/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „Zákon“) a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Novela“). Účelom tohto článku je oboznámiť dotknuté osoby ako aj verejnosť s obsahom tejto Novely, s históriou samotného Zákona, jeho následnými právnymi úpravami počas jeho účinnosti a zmenami, ktoré Novela Zákona priniesla od 01.07.2023. Nemenej dôležitým je tiež informovanie o povinnostiach, ktoré niektorým subjektom, najmä zamestnávateľom v súvislosti so Zákonom a jeho právnou úpravou vznikajú alebo sa nanovo upravujú.

Novela zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti – zmení sa postavenie a ochrana tzv. whistleblowerov?

História Zákona a dôvody pre prijatie následných noviel

Do prijatia Zákona bola oblasť oznamovania protispoločenskej činnosti upravená zákonom č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol účinný od 01.06.2014. Bol považovaný za nástroj právnej ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti (whistleblowerov) pred takým konaním zo strany zamestnávateľa alebo jeho riadiacich zamestnancov, smerujúcim k „potrestaniu“ whistleblowera.  Tento zákon upravil niektoré inštitúty, ako ich poznáme aj dnes (už síce v upravenej podobe), ktorými sú ochrana whistleblowera v rámci trestného konania, v rámci konania o správnom delikte, pri oznamovaní závažnej protispoločenskej činnosti, odmenu whistleblowerovi, pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu smerujúceho voči whistleblowerovi inšpektorátom práce (Úrad na ochranu oznamovateľov ešte nebol zriadený) a iné. Tento zákon sa podľa zákonodarcu nedostal do širšieho povedomia verejnosti a teda nebol verejnosťou využívaný.

Z týchto dôvodov bol nahradený Zákonom z roku 2019, ktorý zriadil Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý prebral kompetencie inšpektorátov práce podľa pôvodnej právnej úpravy a definoval mu mnohé ďalšie kompetencie a upravil inštitúty ochrany oznamovateľov.

Hlavným účelom prijatia Novely bola najmä transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019) v platnom znení. Ako zákonodarca uviedol aj v dôvodovej správe k Novele, smernica nebola dostatočne, v plnej miere a správne transponovaná do slovenského vnútroštátneho právneho poriadku a teda z tohto dôvodu Slovenskej republike hrozilo nesplnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nedodržaním lehoty určenej na prebratie tejto smernice. Novela z roku 2023 nadobudla účinnosť dňa 01.07.2023, ustanovenia týkajú ohľadne interných systémov oznamovania a sankcií, budú účinné od 01.09.2023 (z dôvodu legisvakancie, nakoľko predkladateľ považuje za vhodné poskytnúť dostatočne dlhé obdobie pre oboznámenie sa adresátov práva s novou úpravou).  

Účelom prijatia Novely bolo však tiež zabezpečiť rozšírenie poskytovania ochrany osobám nahlasujúcim porušenia práva Únie, rozšírenie poskytovania ochrany osobe, ktorá v zákonom vymedzených prípadoch zverejnila informácie o protispoločenskej činnosti, rozšírenie poskytovania ochrany osobe, ktorá podala oznámenie anonymne a ktorej totožnosť bola následne odhalená, zavedenie úplnej povinnosti mať internú zodpovednú osobu po splnení kritérií v zákone a zároveň zúženie oprávnení externej zodpovednej osoby pri preverovaní oznámení, rozšírenie povinností zamestnávateľa, rozšírenie povinností Úradu, vymedzenie rozsahu povinných údajov, ktoré sú príslušné orgány verejnej moci povinné sprístupniť, rozšírenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť a zvýšenie sadzby pokút.  

Úrad na ochranu oznamovateľov

Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, od 01.07.2023 skrátene len Úrad na ochranu oznamovateľov (ďalej aj len „Úrad“) bol zriadený Zákonom, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.03.2019. Úrad samotný však začal fungovať až 02.09.2021, nakoľko na začiatku bolo nevyhnutné vytvoriť jeho organizačnú štruktúru, zabezpečiť pre Úrad sídlo a vybaviť ho základnou infraštruktúrou a vybavením.

V zmysle Zákona je Úrad nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, ktorého hlavnou agendou je chrániť práva a oprávnené záujmy oznamovateľov pri oznamovaní protispoločenskej činnosti. Úrad je rozpočtovou organizáciou, jeho schválený rozpočet môže znížiť v priebehu kalendárneho roku len Národná rada Slovenskej republiky. Úrad sídli na Námestí slobody 29 v Bratislave a na plnenie svojich úloh môže zriaďovať a zrušovať detašované pracoviská mimo svojho sídla a určovať územný obvod ich pôsobnosti.

Pre účely toho článku je možné ako hlavný účel Úradu vymedziť najmä poskytovanie ochrany oznamovateľom, tzv. whistleblowerom, ktorí chcú oznámiť nekalú praktiku, s ktorou sa stretli pri svojej práci (napr. oznámiť korupciu, podvod alebo iný trestný čin či správny delikt) pred prípadnými represáliami, ktoré by mohli týmto osobám vzniknúť v rámci ich pracovného pomeru – napr. preradenie na inú pracovnú pozíciu, zmenená pracovná náplň, odobratie rôznych benefitov (napr. firemný počítač či telefón) a v konečnom dôsledku napr. aj výpoveď, ale tiež pred akýmikoľvek inými formami zastrašovania či diskriminácie.

Úrad v zmysle Zákona

  • predovšetkým rozhoduje vo veciach ochrany oznamovateľov pri oznamovaní závažnej protispoločenskej činnosti a vo veciach pozastavenia účinnosti pracovnoprávnych úkonov (preventívna a následná ochrana pred akýmkoľvek negatívnymi pracovnoprávnymi úkonmi zo strany zamestnávateľa)
  • plní kontrolné funkcie - kontroluje uplatňovanie Zákona (v zmysle pravidiel kontrolnej činnosti podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe), kontroluje dodržiavanie ustanovení o poskytnutí ochrany a výkone ochrany, kontroluje spôsob, akým sa zamestnávateľ správal k oznamovateľovi v čase po podaní oznámenia a tiež kontroluje dodržiavanie ustanovení o vnútornom systéme preverovania oznámení
  • oznamuje príslušným orgánom podozrenie z postihu zamestnanca v súvislosti s oznámením protispoločenskej činnosti,
  • poskytuje poradenstvo zamestnávateľom pri vypracovávaní vnútorného predpisu a mechanizmu jeho dodržiavania, vydáva odborné stanoviská a metodické usmernenia vo veciach ochrany oznamovateľov,
  • prijíma oznámenia o korupcii, podvodoch, závažnom porušovaní zákona či iných nekalých praktikách, ktoré majú dopad na verejný záujem,
  • v neposlednom rade spolupracuje so Slovenským národným strediskom pre ľudské práva a mimovládnymi organizáciami vo veciach ochrany oznamovateľov s obdobnými inštitúciami a organizáciami Európskej únie a iných krajín.

Úrad je pomerme „malým“ úradom s jednoduchou organizačnou štruktúrou na čele s predsedom úradu, ktorý zodpovedá za činnosť úradu. Predsedu úradu volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky spomedzi kandidátov navrhnutých vládou – kandidát okrem iného musí splniť podmienku, že svojím doterajším pôsobením v osobnom, verejnom a profesijnom živote dáva záruku, že bude svoju funkciu vykonávať riadne, čestne a zodpovedne.

Samotný Úrad za najvýznamnejšie prijaté zmeny v rámci Novely považuje rozšírenie pojmu oznamovateľ (za ktorých sa považujú nielen oznamovatelia v pracovnoprávnom vzťahu alebo aj v inom obdobnom vzťahu – napr. člen štatutárneho orgánu právnickej osoby, dobrovoľníka iné), rozšírenie okruhu trestných činov, ktoré sa považujú za závažnú protispoločenskú činnosť, možnosť oznámiť aj skutočnosti týkajúce sa obchodného tajomstva, zvýšenia sankcií z 2.000 na 6.000€, zavedenie pokuty až do 100.000 € zamestnávateľovi, explicitné pomenovania externých kanálov – orgánov príslušných na prijatie oznámenia (Úrad, prokuratúra a správne orgány), zadefinovanie odvetných opatrení, ktoré by mohol zamestnávateľ vykonať.   

Predmet zákona – kto je tzv. whistleblower a ako je chránený

Zákon upravuje základné právne a inštitucionálne podmienky na ochranu fyzických osôb v pracovnoprávnom vzťahu (od 01.07.2023 aj v inom obdobnom vzťahu) v súvislosti s oznamovaním kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

Zákon chráni oznamovateľa tzv. whistleblowera, ktorý bol definovaný ako fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia, úradu alebo zamestnávateľovi; za oznamovateľa sa považuje aj blízka osoba oznamovateľa, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi ako oznamovateľ, k zamestnávateľovi, ktorý je závislou osobou vo vzťahu k zamestnávateľovi oznamovateľa alebo k zamestnávateľovi, ktorý je založený alebo zriadený zamestnávateľom oznamovateľa.

Od 01.07.2023 však platí nová rozširujúca definícia, ktorá upravuje, že oznamovateľom je každá fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia alebo zamestnávateľovi. Za oznamovateľa sa považuje aj fyzická osoba, ktorá v dobrej viere:
a) urobí oznámenie a jej pracovnoprávny vzťah alebo iný obdobný vzťah sa skončil, ak sa dozvedela informácie o protispoločenskej činnosti počas trvania tohto pracovnoprávneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu,
b) urobí oznámenie a jej pracovnoprávny vzťah alebo iný obdobný vzťah ešte nevznikol, ak sa dozvedela informácie o protispoločenskej činnosti počas výberového konania alebo v rámci predzmluvných vzťahov,
c) urobila oznámenie anonymne a jej totožnosť bola odhalená,
d) zverejnila informácie o protispoločenskej činnosti, ktoré sa dozvedela počas výberového konania alebo v rámci predzmluvných vzťahov a jej pracovnoprávny vzťah alebo iný obdobný vzťah ešte nevznikol alebo počas trvania pracovnoprávneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu alebo po skončení pracovnoprávneho alebo iného obdobného vzťahu z dôvodu, že
- urobila oznámenie prostredníctvom vnútorného systému preverovania oznámení a nebola oboznámená s výsledkom preverenia, alebo neboli prijaté vhodné opatrenia a následne urobila takéto oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia a nebola v primeranej lehote oboznámená so stavom preverovania alebo s výsledkom preverenia,
- urobila oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia a nebola v primeranej lehote oboznámená so stavom preverovania alebo s výsledkom preverenia,
- je dôvodná obava, že protispoločenská činnosť môže predstavovať bezprostredné alebo zjavné ohrozenie verejného záujmu, alebo
- je dôvodná obava, že v prípade urobenia oznámenia orgánu príslušnému na prijatie oznámenia by jej hrozil postih alebo vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu hrozí, že orgány na prijatie oznámenia nezabezpečia nestranné a nezávislé preverenie skutočností uvedených v oznámení,

V zmysle Zákona je tzv. whistleblower následne chránený v rámci trestného konania, v rámci konania o správnom delikte a pri oznamovaní závažnej protispoločenskej činnosti (voči zamestnávateľovi).

Ako má whistleblower postupovať

V prípade, že má oznamovateľ podozrenie o protispoločenskej činnosti alebo dokonca o závažnej protispoločenskej činnosti, môže sa obrátiť na zamestnávateľa alebo na orgán príslušný na prijatie oznámenia - Úrad, prokuratúru alebo správny orgán príslušný na konanie o správnom delikte (alebo tiež na príslušnú inštitúciu, orgán, úrad alebo agentúra Európskej Únie).

Každá fyzická osoba je v zmysle právnej úpravy (od 01.07.2023) oprávnená urobiť:
a) oznámenie a teda uviesť skutočností, o ktorých sa fyzická osoba dozvedela v súvislosti s pracovnoprávnym vzťahom alebo iným obdobným vzťahom a ktoré sa týkajú protispoločenskej činnosti
b) kvalifikované oznámenie a teda oznámenie, ktoré môže prispieť alebo prispelo k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo k usvedčeniu jej páchateľa

Oznamovateľ sa môže obrátiť so svojim oznámením na zamestnávateľa, ak má v neho dôveru (podľa Úradu je táto možnosť rýchlejšia a efektívnejšia). V rámci vnútorného systému preverovania oznámení od 01.07.2023 platí, že zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov, a zamestnávateľ, ktorý je orgánom verejnej moci, ktorý zamestnáva najmenej 5 zamestnancov, je povinný určiť organizačnú zložku alebo osobu (ďalej len „zodpovedná osoba“), ktorá plní úlohy zamestnávateľa v zmysle Zákona. Zamestnávateľ je povinný sprístupniť informácie o vnútornom systéme preverovania oznámení v stručnej, zrozumiteľnej, jasne formulovanej a ľahko dostupnej forme. Zamestnávateľ je povinný vydať vnútorný predpis, v ktorom určí podrobnosti o podávaní oznámení, preverovaní oznámení a oprávneniach zodpovednej osoby pri preverovaní oznámení, zachovaní mlčanlivosti o totožnosti oznamovateľa, o evidovaní oznámení, oboznamovaní oznamovateľa s výsledkom preverenia jeho oznámenia, a spracúvaní osobných údajov uvedených v oznámení.

Ak však má oznamovateľ obavy, že by oznámenie nemuselo byť objektívne preverené, môže oznámenie smerovať na Úrad – cez online formulár alebo na bezplatnej infolinke 0800 221 213 alebo osobne do podateľne Úradu.

V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že ochrana sa netýka len samotného oznamovateľa, ale aj iných osôb, ktoré by mohli byt oznámením ovplyvnené. Od 01.07.2023 platí, že nikto nesmie hroziť odvetným opatrením alebo postihovať odvetným opatrením oznamovateľa alebo blízku osobu oznamovateľa, fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu, ktorú oznamovateľ ovláda, v ktorej má účasť, v ktorej vykonáva funkciu člena orgánu právnickej osoby, alebo pre ktorú vykonáva pracovnú činnosť, fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu, ktorá ovláda právnickú osobu, v ktorej má oznamovateľ účasť alebo v ktorej vykonáva funkciu člena orgánu právnickej osoby, osobu, ktorá oznamovateľovi poskytla pomoc v súvislosti s oznámením, a zodpovednú osobu alebo osobu, ktorá sa podieľa na plnení úloh zodpovednej osoby.

Právomoc kontrolovať dodržiavanie ustanovení o poskytnutí ochrany a výkone ochrany v zmysle Zákona, ďalej spôsob, akým sa zamestnávateľ alebo dotknutá osoba správala k oznamovateľovi v čase po podaní oznámenia ale tiež právomoc kontrolovať dodržiavanie ustanovení o vnútornom systéme preverovania oznámení je zverená Úradu. Úrad má navyše povinnosť následne oznamovať príslušným orgánom (napr. inšpektorátu práce) podozrenia z postihu oznamovateľa v súvislosti s oznámením protispoločenskej činnosti.   

Povinnosti zamestnávateľov podľa Zákona

1. Povinnosť určiť zodpovednú osobu

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov, a zamestnávateľ, ktorý je orgánom verejnej moci, ktorý zamestnáva najmenej 5 zamestnancov, je povinný určiť organizačnú zložku alebo osobu, ktorá plní úlohy zamestnávateľa podľa odsekov 4 až 7 a § 11 ods. 1 zákona, na základe zmluvy so zamestnávateľom môže byť zodpovednou osobou aj osoba, ktorá nie je zamestnancom. Zodpovedná osoba musí mať odborné predpoklady na plnenie úloh podľa Zákona. V obci a vo vyššom územnom celku je zodpovednou osobou hlavný kontrolór.

Zamestnávateľ je povinný umožniť zodpovednej osobe nezávislé plnenie jej úloh, pričom zodpovedná osoba je viazaná len pokynmi štatutárneho orgánu zamestnávateľa alebo štatutárneho orgánu materskej spoločnosti, ak nie je zodpovednou osobou priamo štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu.

Zodpovedná osoba môže plniť aj iné úlohy a povinnosti, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby žiadna z týchto iných úloh alebo povinností neviedla ku konfliktu záujmov. Zamestnávateľ nesmie zodpovednú osobu postihovať za výkon jej úloh, ak je zodpovednou osobou organizačná zložka, nesmie postihovať zamestnancov, ktorí sú do nej zaradení.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zodpovednej osobe pri plnení jej úloh potrebnú súčinnosť, najmä je povinný jej poskytnúť dostatočné prostriedky potrebné na plnenie týchto úloh a prístup k osobným údajom a dokumentom. Zamestnávateľ je tiež povinný priebežne zabezpečovať udržiavanie odborných predpokladov zodpovednej osoby.

Označenie zodpovednej osoby a spôsoby podávania oznámení musia byť zverejnené a pre všetkých zamestnancov prístupné obvyklým a bežne dostupným spôsobom tak, že najmenej jeden spôsob podávania oznámení musí byť prístupný nepretržite. Zamestnávateľ je povinný sprístupniť informácie o vnútornom systéme preverovania oznámení v stručnej, zrozumiteľnej, jasne formulovanej a ľahko dostupnej forme, je tiež povinný uľahčovať podávanie oznámení.

2. Povinnosť prijať a preveriť každé oznámenie

Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný prijať a preveriť každé oznámenie do 90 dní od jeho prijatia, túto lehotu môže predĺžiť o ďalších 30 dní s tým, že predĺženie oznámi oznamovateľovi s uvedením dôvodov predĺženia. Za preverenie oznámenia sa považuje aj postúpenie veci na vybavenie podľa Trestného poriadku alebo osobitných predpisov.

3. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť  

Zamestnávateľ je povinný pri preverovaní oznámení zachovávať mlčanlivosť o totožnosti oznamovateľa.

4. Povinnosť vydať vnútorný predpis – interná smernica

Zamestnávateľ je povinný vydať vnútorný predpis, v ktorom určí podrobnosti o

a) podávaní oznámení,
b) preverovaní oznámení a oprávneniach zodpovednej osoby pri preverovaní oznámení,
c) zachovaní mlčanlivosti o totožnosti oznamovateľa,
d) evidovaní oznámení
e) oboznamovaní oznamovateľa s výsledkom preverenia jeho oznámenia,
f) spracúvaní osobných údajov uvedených v oznámení

Advokátska kancelária Hronček & Partners, s. r. o.  je Vám pripravená poskytnúť komplexné právne poradenstvo a služby v súvislosti s povinnosťami vyplývajúcimi zo Zákona, najmä s povinnosťami zodpovednej osoby a poradenstvom s tým súvisiacim. Špecializujeme sa tiež na vypracovanie dôkladných interných smerníc v zmysle Zákona, ktoré pripravíme s individuálnym prístupom podľa Vašich potrieb.

 


Hronček & Partners, s. r. o.

Hronček & Partners, s. r. o.

"Kvalitný obsah netvoria copywriteri, ale odborníci."