Pojem „švarcsystém“ predstavuje závislú prácu vykonávanú samostatne zárobkovo činnou osobou (ďalej len „SZČO“) mimo pracovného pomeru alebo mimo obdobného pracovného vzťahu pre zamestnávateľa. Švarcsystém je však nelegálny, nakoľko dochádza s zastretému výkonu závislej práce. Tento systém môže mať pre obe strany negatívne dôsledky.
Švarcsystém sa u nás čoraz viac využíva, no napriek tomu je mnoho ľudí, ktorým tento pojem nie je známy. Ide o prevzatie mena Miroslava Švarca, podnikateľa v stavebníctve, ktorý začiatkom deväťdesiatych rokov upravil svoje podnikanie tak, že so všetkými svojimi zamestnancami ukončil pracovný pomer, vyzval ich k získaniu živnostenského oprávnenia a následne s nimi uzavrel obchodné kontrakty, pričom obsah a spôsob výkonu ich práce zostal nezmenený.
Závislá práca podľa existujúceho právneho stavu
Závislá práca je definovaná v ust. § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) nasledovne: „Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.“
Podľa Zákonníka práce ide o závislú prácu v prípade osobného výkonu práce, nadriadenosti a podriadenosti, t. j. princíp subordinácie, súčasne musí ísť o prácu vykonávanú v mene zamestnávateľa a podľa pokynov zamestnávateľa, súčasne musí ísť o prácu vykonávanú v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Uvedenými znakmi sa závislá práca odlišuje od pojmu „podnikanie“. Podnikanie je vymedzené zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ“), resp. zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len „Živnostenský zákon“), podľa ktorých podnikaním je samostatná zárobková činnosť vykonávaná vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť na účely dosiahnutia zisku. Zamestnanec nevykonáva prácu v pracovnom pomere na účely dosiahnutia zisku, ale za vykonanú prácu mu patrí mzda podľa ust. § 18 a nasl. Zákonníka práce.
Ďalej Zákonník práce v ust. § 1 ods. ustanovuje: „Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.“
Dôvody využívania švarcsystému
Podnikatelia často potrebujú rôzne podporné a vedľajšie činnosti pri svojom podnikaní. Spolupráca so zdrojmi mimo podniku má pre podnikateľa viacero benefitov, a to zameranie sa na určité činnosti, ktoré nie sú priamo spojené s hlavnými podnikovými aktivitami, poskytnutie odborných znalostí a skúsenosti, ktoré by inak bolo ťažké alebo nemožné získať či prispôsobenie sa zmenám v dopyte alebo výrobe, pretože môžu ľahko zmeniť rozsah služieb, ktorý zabezpečujú zdrojmi mimo podniku.
Slovensko patrí ku krajinám s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením, ktoré znáša nielen zamestnanec, ale vo veľkej miere práve zamestnávateľ. Výkon práce týmto spôsobom strany spravidla volia z dôvodu snahy ušetriť na odvodoch a pravidlám, ktoré zamestnávateľ musí podľa Zákonníka práce plniť voči svojim zamestnancom.
Daňovo-odvodové zaťaženie práce na Slovensku je pomerne vysoké. Zamestnanec platí:
- daň z príjmu vo výške 19 % a
- odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne spolu vo výške 13,4 %.
Odvody, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca sú vo výške 35,2 %. Cena práce zamestnanca je tak zaťažená odvodmi vo výške 48,6 % a daňou vo výške 19 %.
Samostatne zárobková činnosť je preferovanejšia z dôvodu nižšieho vymeriavacieho základu, tzn. SZČO platí síce taktiež pomerne vysoké odvody vo výške 33,15 %, ale pokiaľ jeho príjem nie je vyšší ako 49 790,- Eur (za rok), daň z príjmu je vo výške 15 %.
To znamená, že SZČO môže mať vyšší čistý príjem ako zamestnanec v pracovnom pomere. Skončenie pracovného pomeru presne upravuje Zákonník práce, a teda výhoda švarcsystému môže spočívať aj v jednoduchšom ukončení zmluvného vzťahu.
Zamestnávanie zamestnanec je na základe uvedeného pre zamestnávateľa drahšie než zamestnávanie SZČO. Problém je však v tom, že švarcsystém je podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o nelegálnom zamestnávaní“) nelegálny. Podľa ust. § 2 ods. 1 Zákona o nelegálnom zamestnávaní: „Nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a
a) nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu alebo
b) je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej len „štátny príslušník tretej krajiny“) a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.“
Ďalej podľa ust. 2 ods. 2 Zákona o nelegálnom zamestnávaní: „Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu
a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu,
b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra alebo
c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.“
Hlavnými výhodami švarcsystému sú teda najmä zabezpečenie určitej miery flexibility a nepravidelných no potrebných činností a nižšie náklady.
Na druhej strane je nutné uviesť aj nevýhody tohto systému. V pracovnom pomere založenom pracovnou zmluvou sa zamestnanec považuje vždy za slabšiu stranu. To ale neznamená, že mu Zákonník práce nepriznáva žiadne práva, ba práve naopak. Zákonník práce priznáva zamestnancom zvýšenú mieru ochrany a práva, ktoré musí zamestnávateľ rešpektovať a zabezpečovať. Nevýhoda švarcsystému spočíva najmä v tom, že SZČO nepožíva tie isté práva ako zamestnanec, napr. zabezpečenie stravovania, nárok na platenú dovolenku, odstupné v prípade splnenia zákonných podmienok, prestávky v práci, nárok na zabezpečenie pracovných pomôcok zamestnávateľom, obmedzená miera zodpovednosti a iné. Švarcsystém je v konečnom dôsledku nevýhodnejší aj pre štát.
Kedy možno hovoriť o švarcsystéme
Výkon práce SZČO pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom nemožno za každých okolností subsumovať pod definíciu švarcsystému. O švarcsystéme možno hovoriť vtedy, ak sú splnené všetky nasledujúce znaky závislej práce:
- ide o vzťah nadriadenosti a podriadenosti SZČO, ktorý plní príkazy zamestnávateľa,
- práca nie je obmedzená časovým horizontom, napr. dokončením projektu,
- SZČO používa na výkon pracovných činností pomôcky a priestory zamestnávateľa (bez prenájmu alebo akejkoľvek dohody),
- SZČO pracuje v mene zamestnávateľa (napr. používa jeho firemné vizitky a tým vyvoláva dojem, že je zamestnancom a nie dodávateľom),
- výkon práce na náklady a zodpovednosť odberateľa,
- výkon práce v pevne dohodnutú a pravidelnú pracovnú dobu,
- výkon práce dlhodobo a výlučne iba pre jedného zamestnávateľa.
Zamestnávateľ si v prípade využívania švarcsystému do istej miery zachováva nad SZČO takú mieru práv a kontroly, akú má voči zamestnancom v zmysle Zákonníka práce.
Závislá práca je však viazaná na relatívne vysoký počet indikátorov. Každý prípad je potrebné posudzovať individuálne a pri posudzovaní konkrétnych prípadov by bolo treba vychádzať zo všetkých okolností konkrétneho prípadu. Samotná zmluva nevytvára základ toho, či ide závislú prácu alebo švarcsystém. Vždy sa musí skúmať skutočný obsah právneho vzťahu.
Niektorý zo znakov závislej práce v prípade zamestnávania SZČO by mohol byť zastúpený v takej miere, že by vyvolával pochybnosti a právny vzťah by mohol byť vyhodnotený ako závislá práca. Na určenie, či ide o závislú prácu alebo o švarcsystém musia byť všetky okolnosti posudzované v súhrne.
Práca vykonávaná na základe iných zmlúv, napr. zmluva o spolupráci, zmluva o obchodnom zastúpení, mandátna zmluva, zmluva o sprostredkovaní alebo zmluva o dielo, formou jednorazových či opakujúcich sa plnení, pri ktorých dodávateľ prác používa svoje vlastné priestory a pracovné prostriedky (alebo aj priestory a pracovné prostriedky zamestnávateľa, ktoré má SZČO v prenájme) a nepodlieha pracovným pokynom zamestnávateľa ohľadom pracovných postupov a pracovnej doby, alebo plnení poskytovaných týmto spôsobom viac odberateľom a pod., znaky závislej práce nenapĺňa a je možno ju vykonávať aj v obchodnoprávnom alebo občianskoprávnom zmluvnom vzťahu, tzn. nepôjde o švarcsystém. Dôležité pri posudzovaní výkonu práce, a to či túto možno subsumovať pod pojem švarcsystém, je aj skutočnosť, či u zamestnávateľa pracujú na totožných pozíciách vedľa SZČO aj zamestnanci odberateľa, ktorý majú uzavreté pracovné zmluvy alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer a či SZČO vykonávajú prácu za tých istých podmienok ako títo zamestnanci, napr. majú rovnako stanovenú pracovnú dobu, majú stanovené prestávky na odpočinok v práci a jedenie, čerpajú dovolenky tak, ako ich Zákonník práce priznáva zamestnancom a iné.
Okrem uvedeného, na to aby bolo možné závislú prácu subsumovať pod pojem švarsystém, je nevyhnutné aby takto zastretý výkon závislej práce bol vykonávaný fyzickou osobou – podnikateľom, tzn. osobou ktorá je SZČO. Podľa ust. § 11 ods. 1 Zákonníka práce: „Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.“ Dodávateľsko-odberateľský vzťah medzi dvomi obchodnými spoločnosťami je v tomto prípade absolútne vylúčený.
Sankcie za využívanie švarcsystému
Kontrolu nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov upravuje aj zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o inšpekcii práce“). Príslušnými orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce na výkon inšpekcie práce sú v zmysle tohto zákona Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce. Podľa ust. § 5 ods. 1 Zákona o nelegálnom zamestnávaní vykonáva kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania inšpektorát práce. Okrem týchto orgánov, švarcsystém kontrolujú aj správne orgány na úseku zdravotného a sociálneho poistenia ako aj správcovia dane.
Záujmom zákonodarcu bola najmä ochrana zamestnanca vykonávajúceho závislú prácu a poskytnúť mu náležitú sociálnu ochranu a zabezpečenie ochrany verejných zdrojov, ktoré sú určené okrem iného na výkon sociálnej politiky štátu.
Za správne delikty uvedené v ust. § 19 Zákona o nelegálnom zamestnávaní hrozia zamestnávateľovi prísne pokuty. Podľa ust. § 19 ods. 2 Zákona o nelegálnom zamestnávaní uloží inšpektorát práce zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu vo výške od 2.000,- Eur do 200.000,- Eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, tak vo výške najmenej 5.000,- Eur.
V prípade opakovaného uloženia pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania inšpektorát práce dokonca oznamuje príslušnému živnostenskému úradu toto opakované uloženie pokuty, a to na účel zrušenia živnostenského oprávnenia.
Môžem ako zamestnávateľ využívať švarcsystém?
Mnohí podnikatelia sa švarcsystémom inšpirovali a tým dali podnet na zásah zo strany štátu, aby takéto protiprávne konanie dôraznejšie kontroloval a prísnejšie postihoval. Takýto stav je nežiadúci, zastieranie pracovného pomeru má celý rad negatívnych dôsledkov.
Švarcsystém je do istej miery pochopiteľným, nie však legitímnym záujmom zamestnávateľov, zabezpečovať potrebu výkonu práce mimo pracovnoprávnych vzťahov, najmä mimo pracovného pomeru. Môže podnikateľom pomôcť zamerať sa na ich hlavné podnikové aktivity tým, že osoba mimo podniku – v tomto prípade SZČO, prevezme určité činnosti, ktoré nie sú priamo spojené s hlavnými podnikovými aktivitami, alebo môže pomôcť prispôsobiť sa aktuálnemu vývoju ponuky a dopytu na trhu.
Využívanie švarcsystému sa považuje za obchádzanie zákona, lebo ide o zastieranie pracovnoprávnych vzťahov, avšak zamestnávanie SZČO nemusí pri vykazovaní niektorých znakov závislej práce automaticky vždy znamenať, že ide o závislú prácu, tzn. o švarcsystém. Dôležitá je okrem iného vôľa zmluvných strán, reálny spôsob, forma a účel spolupráce.
