Nový Občiansky zákonník prináša zásadnú zmenu v oblasti digitálnych zmlúv. Neaktualizovaný softvér či nefunkčná aplikácia už nebudú len technickým problémom, ale porušením zmluvy.
Digitálne podnikanie sa už dávno neodohráva v režime jednorazového dodania a prevzatia. Softvér, aplikácie či online služby dnes nie sú hotovým produktom, ale dlhodobým vzťahom medzi dodávateľom a klientom. Práve na túto realitu reaguje nový Občiansky zákonník, ktorý po prvýkrát systematicky upravuje digitálne zmluvné záväzky.
Doterajšia prax často pracovala s analógiami. Softvér sa raz považoval za tovar, inokedy za dielo alebo licenciu, čo viedlo k právnej neistote a nejednoznačným výkladom. Rovnaké digitálne riešenie tak mohlo podliehať rôznym právnym režimom, s rozdielnymi dôsledkami pre zodpovednosť a práva z chybného plnenia.
Rekodifikácia civilného práva prináša zásadnú zmenu v uvažovaní. Digitálne plnenie sa dostáva do centra pozornosti ako samostatná kategória, ktorá zahŕňa digitálny obsah, digitálne služby aj veci s digitálnymi prvkami. Právo sa tak prestáva sústreďovať len na formálne odovzdanie a začína hodnotiť, či digitálne riešenie dlhodobo spĺňa účel, pre ktorý bolo objednané.
Kľúčovým posunom je chápanie digitálneho záväzku ako dynamického právneho vzťahu. Povinnosti dodávateľa sa nekončia dodaním softvéru, ale zahŕňajú aj jeho funkčnosť, kompatibilitu, bezpečnosť a pravidelné aktualizácie počas trvania zmluvy. Neexistuje „hotové dielo“, existuje len funkčný alebo nefunkčný systém.
Z praktického hľadiska to znamená, že neaktualizovaný softvér, nefunkčná aplikácia či nekompatibilná služba už nebudú len technickým problémom, ale porušením zmluvy. Nová právna úprava posilňuje práva objednávateľov na nápravu, zníženie ceny alebo odstúpenie od zmluvy aj v prípadoch, keď digitálne riešenie prestane fungovať až počas používania.
Pre podnikateľov ide o signál, že doterajšie zmluvné vzory a všeobecné obchodné podmienky nemusia byť v novom režime dostatočné. Formulácie založené na „dodávke softvéru“ alebo „prevzatí diela“ prestávajú reflektovať realitu digitálnych služieb, kde problém zvyčajne nevzniká pri odovzdaní, ale počas prevádzky.
Nové zmluvy si budú vyžadovať presnejšie nastavenie pravidiel aktualizácií, servisu, zodpovednosti a právnych následkov nedostupnosti služby. Digitálna zmluva sa tak stáva strategickým nástrojom riadenia rizika, nie len formálnym dokumentom.
Rekodifikácia Občianskeho zákonníka preto nepredstavuje akademickú zmenu, ale praktickú odpoveď na spôsob, akým dnes funguje digitálna ekonomika. Právo sa približuje realite podnikania a vytvára rámec, ktorý posilňuje právnu istotu na oboch stranách zmluvného vzťahu.
Zmluvy, ktoré dlhé roky fungovali, už nemusia postačovať. Digitálne záväzky sa menia na infraštruktúru dôvery – a v digitálnom svete je dôvera jednou z najcennejších hodnôt.
