V júlovom vydaní EU Legal News prinášame výber kľúčových rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ktoré sa dotýkajú oblastí elektronického obchodu, verejného obstarávania, spotrebiteľského práva, leteckej dopravy a ochrany zdravia pri práci. V oblasti e-commerce Súdny dvor rozšíril výklad pojmu „propagačná ponuka“ tak, že môže zahŕňať aj reklamu platobných možností, ako je nákup na faktúru. V kontexte verejných zákaziek bolo potvrdené, že zmluvné záruky musia byť výslovne stanovené – dodatočný výklad z iných typov zmlúv nie je prípustný. V spotrebiteľskom sektore sa súd zaoberal prípustnosťou paušálnych pokút v zmluvách na dodávku elektriny a zdôraznil potrebu ich primeranosti a transparentnosti. V oblasti leteckej dopravy zasa posilnil práva cestujúcich, keď rozhodol, že reklamáciu za omeškanú batožinu možno podať aj pred jej doručením. Napokon, z pohľadu pracovného práva a bezpečnosti pri práci, súd rozhodol, že zamestnávateľ môže uložiť povinné očkovanie proti biologickému riziku, pokiaľ sú splnené určité podmienky ochrany zdravia a pracovného zaradenia.
1. Téma: Nákup na faktúru ako „propagačná ponuka“ – Súdny dvor EÚ spresnil výklad e-commerce smernice
Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 15. mája 2025 prináša dôležitý výklad pojmu „propagačná ponuka“ v kontexte elektronického obchodu. Spor vznikol medzi nemeckou organizáciou na ochranu spotrebiteľov a spoločnosťou, ktorá prevádzkuje internetový obchod. Hlavným problémom bolo, či je ponuka nákupu na faktúru – teda odložená platba – považovaná za propagačnú ponuku, a aké informačné povinnosti z toho vyplývajú.
Pozadie prípadu:
Spoločnosť umožňovala zákazníkom nakúpiť tovar s platbou na faktúru, pričom túto možnosť inzerovala ako výhodný spôsob platby. Avšak, informáciu o tom, že možnosť fakturácie závisí od predbežného posúdenia solventnosti zákazníka, poskytovala až počas procesu objednávky – nie v samotnej reklame. Nemecká spotrebiteľská organizácia namietala, že ide o nedostatočné informovanie spotrebiteľov.
Kľúčové body rozhodnutia:
Rozšírenie pojmu „propagačná ponuka“
Súdny dvor rozhodol, že pojem „propagačná ponuka“ podľa článku 6 písm. c) smernice 2000/31/ES zahŕňa aj informácie o osobitnom spôsobe platby, pokiaľ tento spôsob poskytuje spotrebiteľovi objektívnu a určitú výhodu.
Reklama musí byť transparentná
Ak predajca inzeruje výhodnú platobnú možnosť (napr. platba na faktúru), musí už v reklame jasne uviesť podmienky, za akých je táto možnosť dostupná – teda aj potrebu posúdenia bonity.
Cieľ: spotrebiteľská transparentnosť
Súdny dvor zdôraznil, že účelom je zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedený do omylu reklamou, ktorá zamlčuje obmedzenia alebo podmienky propagovanej výhody.
Praktické dopady:
E-shopy musia revidovať svoje marketingové komunikácie
Obchodníci ponúkajúci platby na faktúru či iné zvýhodnené možnosti musia zabezpečiť, že všetky relevantné informácie (vrátane podmienok schválenia) sú uvedené už v samotnej reklame.
Zvýšený dôraz na súlad s e-commerce smernicou
Orgány dohľadu nad reklamou a ochranou spotrebiteľa môžu na základe tohto rozsudku prísnejšie posudzovať praktiky v online marketingu.
Spotrebitelia získavajú väčšiu ochranu pred zavádzajúcou reklamou
Výsledkom rozhodnutia je vyššia úroveň informovanosti a menšia pravdepodobnosť, že spotrebiteľ bude nepríjemne prekvapený podmienkami platby až na konci nákupného procesu.
2. Téma: Záruky len so zmluvou: Súdny dvor EÚ odmietol analógiu z kúpnych zmlúv pri verejných prácach
Súdny dvor EÚ v rozsudku z 5. júna 2025 posudzoval, či môžu byť ustanovenia o zárukách z kúpnych zmlúv analogicky aplikované na zmluvu o verejných prácach, a to bez ich výslovného uvedenia v súťažných podkladoch alebo samotnej zmluve. Spor vznikol medzi vodárenskou spoločnosťou a inou spoločnosťou.
Pozadie prípadu:
Počas verejného obstarávania týkajúceho sa stavebných prác došlo k sporu o tom, či je možné dodatočne – prostredníctvom výkladu vnútroštátneho súdu – aplikovať záruky typické pre kúpne zmluvy aj na zmluvu na práce. Zhotoviteľ namietal, že o takýchto ustanoveniach nebol vopred informovaný, čím mohla byť porušená zásada rovnosti zaobchádzania a transparentnosti v procese obstarávania.
Kľúčové body rozhodnutia:
Súdny výklad nesmie nahradiť súťažné podklady
Ak zmluva alebo podmienky obstarávania výslovne neupravujú určité povinnosti (napr. záruky), nie je prípustné ich neskôr „doplniť“ výkladom zákona.
Právna istota pre uchádzačov je kľúčová
Verejné obstarávanie musí byť vedené tak, aby uchádzači mohli na základe dostupných informácií jednoznačne posúdiť svoje riziká a povinnosti.
Analógia z iného typu zmlúv je neprípustná
Použitie právnych pravidiel z iného zmluvného typu (napr. kúpa) bez ich výslovného zaradenia do verejnej zákazky na práce porušuje zásady rovnosti a transparentnosti.
Praktické dopady:
Verejní obstarávatelia musia byť precízni
Súťažné podklady a zmluvy musia jednoznačne obsahovať všetky podmienky týkajúce sa zodpovednosti, záruk či ďalších povinností dodávateľa.
Zhotovitelia získavajú väčšiu právnu istotu
Uchádzači môžu očakávať, že ich povinnosti budú vyplývať len z toho, čo je výslovne uvedené, nie z dodatočných právnych výkladov.
Zvýšené nároky na transparentnosť pri návrhu zmlúv
Rozsudok potvrdzuje, že právna istota a predvídateľnosť sú základnými piliermi verejného obstarávania v EÚ.
3. Téma: Paušálna pokuta za nezaplatenie? Súdny dvor spresnil podmienky jej prípustnosti v zmluvách o dodávke elektriny
Súdny dvor EÚ sa vo svojom rozsudku z 5. júna 2025 zaoberal otázkou, či je zmluvná podmienka, ktorá spotrebiteľovi ukladá automatickú pokutu za nezaplatenie pri zmluve na dodávku elektriny s pevnou cenou a viazanosťou, v súlade s ochranou spotrebiteľa podľa smernice 93/13/EHS. Spor vznikol medzi českou spoločnosťou a spotrebiteľom.
Pozadie prípadu:
Spotrebiteľ uzavrel so spoločnosťou zmluvu na dobu určitú na dodávku elektriny. Zmluva obsahovala klauzulu, podľa ktorej sa v prípade nezaplatenia počas trvania zmluvy ukladá spotrebiteľovi automaticky paušálna zmluvná pokuta. Okresní súd v Teplicích požiadal Súdny dvor o výklad toho, či je takáto podmienka v súlade so zásadami transparentnosti a spravodlivosti v spotrebiteľských zmluvách.
Kľúčové body rozhodnutia:
Automatická paušálna pokuta môže byť nekalou podmienkou
Pokuta, ktorá sa ukladá automaticky bez ohľadu na to, či dodávateľ skutočne utrpel finančnú ujmu, môže byť podľa smernice 93/13/EHS považovaná za nekalú.
Transparentnosť neznamená automatickú prípustnosť
Aj keď je podmienka formálne zrozumiteľná a jasne uvedená, musí byť posúdená jej primeranosť – najmä, či neukladá spotrebiteľovi neprimeranú záťaž.
Súd posudzuje konkrétny kontext zmluvy a formu uzavretia
Dôležitý je nielen obsah klauzuly, ale aj jej umiestnenie v zmluve, spôsob, akým bola zmluva uzatvorená (napr. online), a informácie, ktoré dodávateľ poskytol pred podpisom.
Praktické dopady:
Energetické spoločnosti musia prehodnotiť zmluvné pokuty
Ak zmluvné podmienky obsahujú automatické paušálne sankcie, musia byť v súlade s požiadavkou primeranosti a transparentnosti. Inak hrozí ich neúčinnosť voči spotrebiteľom.
Súdy v členských štátoch majú kompetenciu skúmať spravodlivosť klauzúl
Národné súdy sú povinné overiť, či zmluvná podmienka neporušuje pravidlá o nekalých klauzulách, a v prípade porušenia ju vylúčiť z uplatňovania.
Posilnenie práv spotrebiteľov pri uzatváraní online zmlúv
Rozhodnutie zdôrazňuje potrebu plnej a zrozumiteľnej informovanosti spotrebiteľa pri digitálnych zmluvách – najmä v oblasti energetiky, kde sú viazanosti bežné.
4. Téma: K reklamácii za meškajúcu batožinu nie je potrebné čakať – Súdny dvor rozšíril práva cestujúcich
Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 5. júna 2025 objasňuje dôležitú otázku v oblasti leteckej dopravy: môže cestujúci podať reklamáciu za meškanie batožiny ešte predtým, než mu bola doručená? Podľa rozhodnutia je odpoveď áno – reklamácia je platná aj pred fyzickým doručením batožiny.
Pozadie prípadu:
V spore medzi cestujúcim a leteckou spoločnosťou (v anonymite) išlo o to, či je reklamácia platná, ak bola podaná pred dátumom prevzatia batožiny. Dopravca argumentoval, že takáto reklamácia je predčasná a nemá právne účinky. Národný súd preto požiadal Súdny dvor EÚ o výklad článku 31 ods. 2 Montrealského dohovoru o medzinárodnej leteckej doprave.
Kľúčové body rozhodnutia:
Reklamácia môže predchádzať doručeniu batožiny
Cestujúci má právo podať reklamáciu okamžite po zistení, že batožina mešká – aj keď ešte nebola doručená.
Predčasná reklamácia je stále právne účinná
Skutočnosť, že reklamácia bola podaná pred fyzickým doručením batožiny, neznamená jej neplatnosť.
Zmysel pravidla: ochrana cestujúcich, nie formalizmus
Výklad musí sledovať cieľ Montrealského dohovoru – efektívne uplatnenie práv cestujúcich, nie ich znefunkčnenie technickými výkladmi.
Praktické dopady:
Cestujúci získavajú flexibilitu pri uplatňovaní nárokov
Nemusia čakať na doručenie batožiny – môžu konať hneď, ako zistia problém.
Leteckí dopravcovia musia spracovať reklamácie aj v „predbežnom“ štádiu
Odmietnutie reklamácie len kvôli načasovaniu môže byť v rozpore s medzinárodným právom.
Súdy v členských štátoch budú musieť zohľadniť obsah rozhodnutia
Rozsudok poskytuje jasný rámec pre výklad článku 31 ods. 2 Montrealského dohovoru.
5. Téma: Zamestnávateľ môže uložiť povinné očkovanie pri biologickom riziku
Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 12. júna 2025 rieši dôležitú otázku na pomedzí pracovného práva a verejného zdravia: Môže zamestnávateľ uložiť povinnosť očkovania proti biologickým rizikám, ako je SARS-CoV-2, svojim zamestnancom? Podľa rozhodnutia EÚ – áno, za určitých podmienok môže.
Pozadie prípadu:
Vnútroštátny súd v Estónsku riešil prípad pracovníkov, ktorí napadli zákonnosť zamestnávateľom uloženej povinnosti očkovania proti COVID-19. Argumentovali tým, že takýto zásah do telesnej integrity nie je v súlade s právom EÚ. Estónsky najvyšší súd (Riigikohus) požiadal Súdny dvor o výklad príslušných ustanovení smerníc týkajúcich sa ochrany zdravia pracovníkov pri vystavení biologickým rizikám.
Kľúčové body rozhodnutia:
Očkovanie ako súčasť opatrení BOZP
Podľa smerníc 89/391/EHS a 2000/54/ES je zamestnávateľ povinný zabezpečiť ochranu zdravia pracovníkov, čo môže zahŕňať aj uloženie povinnosti dať sa zaočkovať, ak pracovník čelí reálnemu biologickému riziku.
Podmienkou je pracovná zmluva a rizikové prostredie
Povinnosť sa môže vzťahovať len na pracovníkov v zmluvnom vzťahu, ktorí sú skutočne vystavení biologickému riziku (napr. v zdravotníctve alebo laboratóriách).
EÚ nebráni vnútroštátnym pravidlám, ktoré umožňujú takúto povinnosť
Právo Únie nevylučuje, aby vnútroštátne zákony umožnili zamestnávateľom zaviesť povinné očkovanie ako preventívne opatrenie.
Praktický dopad:
Zamestnávatelia v rizikových sektoroch získavajú právnu oporu
V oblasti zdravotníctva, laboratórií či sociálnych služieb môžu zamestnávatelia uvažovať o zavedení povinného očkovania ako súčasti BOZP politiky.
Pracovníci musia počítať s vyššími nárokmi na ochranu kolektívneho zdravia
V prípadoch, kde je riziko objektívne, môže ochrana kolektívu prevážiť nad individuálnym odmietnutím očkovania.
Členské štáty môžu prijať zákony umožňujúce očkovaciu povinnosť v práci
Rozsudok dáva zelenú vnútroštátnym právnym úpravám, ktoré umožnia takúto povinnosť za stanovených podmienok.
Predošlé vydanie EU Legal News #9 si môžete pozrieť tu.
