Najväčší problém nového stavebného zákona nie je v zákone samotnom

21.9.2026 | Autor: Róbert Hronček
5

Rok a pol po účinnosti nového stavebného zákona sa ukazuje, že kľúčom k úspechu reformy je jednotná rozhodovacia prax a fikcia súhlasu.

Najväčší problém nového stavebného zákona nie je v zákone samotnom

Keď nadobudol účinnosť nový stavebný zákon, očakávania investorov aj developerov boli vysoké. Po rokoch kritiky zdĺhavých povoľovacích konaní mal priniesť rýchlejšie procesy, menej administratívy a predvídateľnejšie investičné prostredie.

Základné smerovanie reformy je správne. Integrácia povoľovacích procesov, dôraz na prípravu projektu ešte pred začatím konania, elektronizácia komunikácie či posilnenie zodpovednosti projektantov sú kroky, ktoré môžu dlhodobo zefektívniť celý systém. Po viac ako roku aplikačnej praxe sa však čoraz častejšie ukazuje, že o úspechu reformy nerozhodne len kvalita legislatívy, ale to, či sa podarí vytvoriť jednotnú a stabilnú rozhodovaciu prax.

V praxi dnes investori, developeri aj projektanti neriešia len samotné znenie zákona, ale predovšetkým jeho výklad a aplikáciu — rozsah dokumentácie, vzťah k osobitným povoľovacím režimom či fungovanie informačného systému výstavby. Pre investora pritom nie je najdôležitejšia samotná dĺžka konania, ale možnosť jeho priebeh realisticky naplánovať. Predvídateľnosť má v mnohých prípadoch väčšiu hodnotu než skrátenie lehôt.

Podobné projekty sa dnes nie vždy stretávajú s rovnakými požiadavkami zo strany úradov. Nejde o kritiku jednotlivých pracovísk — ide o prirodzené obdobie, počas ktorého sa po veľkej reforme vytvára nová rozhodovacia prax. Otázkou nie je, či sa tento proces odohrá, ale ako dlho bude trvať.

Osobitnú kapitolu predstavuje fikcia súhlasu dotknutých orgánov — inštitút, ktorý pravdepodobne najvýraznejšie vystihuje filozofiu nového zákona. Ak sa dotknutý orgán k zámeru nevyjadrí v stanovenej lehote, platí, že nemá námietky. Nečinnosť už nie je bezpečná, mlčanie má právne následky, no práve tento mechanizmus dnes prináša najviac aplikačných otázok — od podmienok jeho vzniku až po dôsledky pre preskúmavanie rozhodnutí súdmi.

Najväčšou skúškou nového stavebného zákona dnes nie je jeho text, ale schopnosť vytvoriť dôveru v systém. Až tá napokon rozhodne, či sa investori budú vedieť na nové pravidlá spoľahnúť pri dlhodobých rozhodnutiach.


Celý komentár si môžete prečítať na Forbes.sk
Link na komentár


Róbert Hronček

Róbert Hronček

JUDr. Róbert Hronček je zakladateľ a managing partner advokátskej kancelárie Hronček & Partners. Vo svojej praxi sa špecializuje na obchodné právo, regulácie, compliance a právne aspekty podnikania v dynamicky sa meniacich odvetviach. Vďaka rozsiahlym skúsenostiam poskytuje strategické poradenstvo firmám všetkých veľkostí – od inovatívnych startupov až po etablované firmy a korporácie. Ako vizionársky líder advokátskej kancelárie aktívne formuje budúcnosť právnych služieb prostredníctvom inovácií, moderného prístupu k poradenstvu a digitalizácie právnych procesov. Sústredí sa na vytváranie hodnotných partnerstiev, ktoré klientom prinášajú právnu istotu a komplexnosť služieb. Okrem advokátskej praxe je aktívnym investorom v oblasti venture capital, kde podporuje rast a rozvoj perspektívnych technologických a inovatívnych firiem. Jeho odborné komentáre reflektujú nielen legislatívne zmeny, ale aj širšie ekonomické a technologické trendy, ktoré formujú podnikateľské prostredie.